Úvod História

História

Chotár obce bol osídlený už oddávna, dokazujú to archeologické nálezy z rôznych historických období. Najstaršie sú mezolitické nálezy z obdobia tardenosienu, potom sa tu našlo laténske sídlisko, rímskobarbarské sídlisko, slovanské žiarové pohrebisko a staro maďarské pohrebisko. Hroby z 10.-11. stor. dokazujú založenie obce, akých je v okolí viac. Obec sa prvýkrát spomína r. 1245 ako Curty pri obchôdzke chotára dediny Nyék(dnes Čierna Voda), potom r. 1247 v susedstve obcí Taksony(Matúškovo). Obec bola pôvodne majetkom hradu Bratislava, r. 1271 kráľ Štefan V. jobagióna Bratislavského hradu Ivankovho syna Miklósa listinou povýšil medzi kráľovských servientov. Tomu r. 1291 predal Ábrahám a Bökény Baziniovci zeme zvané Mázs a Elyud za 50 mariek. Na začiatku14. stor. obec bola majetkom Matúša Čáka. Neskôr dedinu vlastnilo viacero zemianskych rodín, čo vyvolávalo neustále sváry a spory. Obec sa neskôr rozdelila na Veľký Kürt a malý Kürt, ktoré vlastnili miestni zemania Kürthieni a Kiskürthieni.

V dobových listinách sa spomínajú aj samostatné obce Kürt a Német Kürt. Od r. 1491 sa obec spomína ako majetok hradného panstva Šintava, tak sa tu stala zemepánom rodina Kanizsaiovcov, potom grófi zo Svätého Jura a Pezinka, od r. 1511 kráľovský zástupca a sudca István Henzelfy (Petroczi) a od r. 1525 Thurzovci, ktorí v Uhorsku zastávali najvyššie krajinské funkcie. V čase ich panstva aj v Mostovej sa rozšírilo učenie protestantskej cirkvi, ktorého Thurzovci boli zástancovia. Tým spôsobili, že obyvateľstvo obce sa rozdelilo na tábor katolíkov a protestantov. V časoch tureckých vojen Mostovú vyrabovali nielen Turci (r. 1530, 1555, 1599), ale aj Bocskaiovi hajdúsi (1603). R. 1553 v súpise medzi zemepánmi obce sa spomína Mihály Mérey, Gáspár Serédy a Lukács Keresztés . Isté majetkové diely tu mal aj István Balogh (Nebojszai) s manželkou Katou Lippay (Zombori), ktorá po manželovej smrti dala majetok do prenájmu Ferencovi Nagyovi (Gyöngyösi), druhému kapitánovi hradu Šintava.

Neskôr zemepánom v obci bol aj Ferenc Platthy, tajomník a radca Stanislava Thurzu.V neskorších rokoch tu vlastnili majetky András Báthori, majiteľ panstva Pajštún, rodiny Levánskych a Dobrovodzkych. Mostová r. 1624 prešla do majetku Esterháziovcov, sídliacich v meste Galanta. Tí ale jedno zo sídiel rodu v Šintave preniesli do obce Čeklís (dnes Bernolákovo).V obci Kürth sa stal v polovici 17.stor. zemepánom Lörinc Széchenyi, brat győrského biskupa, ktorý zanedlho odovzdal majetok synovi Mártonovi a jeho manželke Anne Márii Sándor (Szlávnicai). Po smrti prevzal majetok švagor Györgya Széchényiho (győrskeho biskupa) György Mórocz. Z r. 1664 sa zachoval súpis tureckých vyberčanov daní, ktorí meno obce zapísali ako Kürd. Podľa nich tu žilo 8 rodín platiacich dane vo výške 3910 akče. To skutočne nebolo veľa a tak sa zdá, že za tureckých výbojov dedina spustla a až neskôr ju dosídlili Esterházyovci. Obyvatelia obce sa stali bez výnimky vyznávačmi učenia katolíckej cirkvi. R.1715 sa medzi miestnymi zemepánmi stále spomína György Mórocz, r.1785 tu hospodáril už József Mórocz. V tom čase tu spísali Esterházyovci dohodu s Gáspárom Farkasom a jeho manželkou Magdolnou Balogh, r. 1737 po Baloghovej smrti s Miklósom Bencsikom a jeho manželkou Teréziou Hartvigh. Rozvoj obce v 18. Stor. dokazuje stavba nového kostola, školy, zariadenie cintorína okolo kostola a tunajší mlyn. R. 1715 v obci žilo 36 daňovníkov. R. 1817 sa čeklísky veľkostatok rozdelil na tri časti, Mostová pripadla k panstvu Tallós(dnes Tomášikovo). V naďalej sa rozvíjajúcej obci bol postavený majer tallóšského panstva s maštalmi a sýpkou, ďalej v obci vystavili robotnícku ubytovňu, byt hájneho zveriny, byt hájneho, byt kolára, byty čeľadníkov oproti kostolu. V strede obce bolo postavené obydlie správcu esterházyovských majetkov (miestne kasznárház).

R. 1828 tu bolo 159 domov a 1139 obyvateľov. V obci žil mäsiar, kolár, dvaja krajčíri, dvaja čižmári, švec a dvaja tkáči. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/49 sa Mostovej dotkli len okrajov, vojská pripochodovali najbližšie k okraju chotára obce. Po peredskej bitke niekoľko potulujúcich sa talianskych vojakov násilím vtrhlo do tunajšej rímskokatolíckej fary a od farára Zsubrinskyho žiadali cenné predmety. Dušpastierovi dokonca surovo ublížili, ale miestni obyvatelia násilníkov z obce vyhnali. Elek Fényes r. 1831 o obci píše: „ Hidas-Kürth, maďarská dedina v Bratislavskej župe, pri vodách Dudváhu, na juh od Diószegu (dnes Sládkovičovo) na 1 ¼ míle. Obýva ju 1132 katolíkov. Má katolícky parochiálny kostol, rozsiahly úrodný chotár, pekný les, veľa lúk. Zemepán: gr. Mihály Eszterházy. P.p. Čeklís“. Samozrejme aj Mostovú postihovali rôzne prírodné katastrofy (požiare, povodne, zemetrasenia)a morové nákazy, ktoré aj v 19.stor. neboli nijakou raritou. Povodne značne decimovali snahu poľnohospodárov, preto r. 1885 bola založená Vážska pravo brežná odvodňovacia spoločnosť, ktorá aj po viacerých reorganizáciách organizovala práce pri regulácii Váhu a Dudváhu a tým pomáhala miestnym roľníkom. R 1893 tu bol najväčším zemepánom József Dobrovodszky(1110 katastrálnych jutár), obec Hidaskürt(216 k.j.) a gróf Antal Esterházy (179 k.j.).

R. 1895 bola založená Mostovská parnomlynská akciová spoločnosť, r. 1904 vzniklo miestne Úverové družstvo, r. 1905 Spotrebné družstvo. Prudký rozvoj zaznamenal aj spoločensko-kultúrny život, napr. v dome Junáckeho spolku boli pravidelne poriadané bály a hrávali sa tu aj divadelné hry. Tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, tak ako v predchádzajúcich storočiach. Sľubný rozvoj obce prerušilo vypuknutie I. svetovej vojny ( 1914-1918), na bojiskách ktorej padlo 52 miestnych obyvateľov. Po r. 1919 sa Hidaskürt stal súčasťou novovzniknutej I. ČSR a jeho meno bolo poslovenčené na Mostová Kerť. Chotár obce bol čiastočne rozparcelovaný a časť odtrhnutá, kde spolu s časťami chotárov Takšoňu a Galanty vznikla kolonistická obec Štefánikov (dnes javorinka). Časť esterházyovského majetku kúpil ich bývalý právny poradca Dr. Štefan Papánek. Boli tu založené rôzne strany a spolky – Kresťanská sociálna strana, Maďarská ľudová strana, Komunistická strana, Sociálne demokratická strana a Agrárna strana. R. 1925 tu začalo pôsobiť potrebné družstvo HANZA so sídlom v Galante, Západoslovenský hospodársky spolok a Slovenský kultúrny spolok Maďarov. Bola vybudovaná kamenná cesta do Galanty a tak sa zlepšilo spojenie obce s okresným mestom. V rokoch 1931-1932 bola Mostová Kerť elektrifikovaná. Naďalej sa rozvíjala kultúra, v rámci tunajšieho Kultúrneho spolku pôsobil mládežnícky spevácky zbor, ochotnícky divadelný krúžok a dychovka.

V obci sa usadili štyri slovenské rodiny, ktoré neskôr splynuli s miestnym maďarským obyvateľstvom. R. 1926 bol zvolený prvý veliteľ Dobrovoľného hasičského družstva. R. 1924 bolo založené futbalové mužstvo a r. 1927 miestny športový klub, ale dlhodobo je medzi miestnym obyvateľstvom najobľúbenejším športom futbal. Nespokojní poľnohospodárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1922, 1928 a 1938. Aj toto bol charakteristický rys tejto doby. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku a kvôli vojnovým časom hospodársky upadala. Na bojiskách II. svetovej vojny padlo 31 miestnych občanov. Sovietske vojská do obce vpochodovali 31. Marca 1945. Po skončení II. svetovej vojny sa obec stala opäť súčasťou Československa. Aj Mostovej (meno obce bolo v tom období poslovenčené) sa dotkli nešťastné udalosti zbavovania občianskych práv obyvateľov maďarskej národnosti a následne odsunu časti obyvateľov na nútené práce do Čiech a násilného vysťahovania do Maďarska. Na ich miesto sa prisťahovalo niekoľko slovenských rodín z Maďarska. Situácia sa ukľudnila po r. 1948, ale Mostová sa začala meniť na socialistickú dedinu. R. 1949 bol založený miestny ŠM a r. 1950 aj JRD. Tu väčšina obyvateľov Mostovej našla pracovné miesta, ale oba podniky v budúcich desaťročiach prešli veľkými zmenami, podobne ako obec. Boli spevnené cesty, ktoré sa takto stali bezprašnými. Tak sa zlepšilo spojenie obce s okolíim. Rozbiehala sa v rámci individuálnej bytovej výstavby hlavne 50. A 60.

Rokoch stavba mnohých súkromných domov a tak v Mostovej dokonca vznikli úplne nové ulice. R. 1967 bola odovzdaná do užívania nová dvanásťtriedna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Postupne sa budovala sieť obchodov v obci a stále sa zlepšovali služby obyvateľstvu. Miestny Štátny majetok bol pričlenený k hospodárstvu ŠM v Košútoch, tu v 70. Rokoch vznikol Semenársky štátny majetok v Sládkovičove a Mostová sa stala jedným z jej výrobných stredísk. Začiatkom 80. Rokov bolo JRD Košúty delimitované do Semenárskeho štátneho majetku v Sládkovičove a ako kompenzácia bol ŠM v Mostovej delimitovaný JRD Červená hviezda Mostová, ktoré už vtedy spoločne hospodárilo aj v chotároch obcí Čierny Brod, Čierna Voda, Tomášikovo a Vozokany. Ale sídlo tohto spoločného JRD bolo v Mostovej. V tomto čase JRD Mostová hospodárilo na výmere vyše 5000 ha ornej pôdy. V obci bola postavená v rokoch 1980-1981 nová materská škola pre 90 detí. R. 1984 bol do užívania odovzdaný obecný vodovod, ktorým je Mostová zásobovaná pitnou vodou zo studne pri obci Jelka. V rokoch 1983-1984 bolo postavené miestne OVZ, kde dnes ordinuje jeden praktický lekár, detská lekárka, zubný lekár a gynekológ. Obec sa neustále skrášľovala, slovom bolo neustále vidno pozitívne zmeny pre radosť všetkých. November 1989 ukončil dlhé obdobie vlády komunistickej strany a začalo sa s demokratizačnými zmenami spoločnosti. Tie priniesli mnoho pozitívneho, možno vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, súkromne podnikať, bola zrušená cenzúra tlače. Ale na druhej strane je akútny nedostatok financií, podobne aj pracovných miest, Slovensko sa ocitlo v ťažkej hospodárskej kríze. Samozrejme, že sa odzrkadľuje aj v každodennom živote Mostovčanov. Ku koncu roku 1989 a r. 1990 dochádza k rozpadu tunajšieho poľnohospodárskeho gigantu. Osamostatňujú sa poľnohospodárske družstvá v obciach Čierny Brod, Čierna Voda, Tomášikovo, Vozokany a Mostová. Tak vznikli menšie výborné hospodárske celky a aj žiaľ menej životaschopné. Teda niet divu, že PD Mostová je od r. 1999 v likvidácii.

Pôdu ktorú toto družstvo prenajímalo, sa postupne rozpalcelováva pre SHR a združenia ako PVOZ SHR a AKT-naturál. V rokoch 1993-1995 bola obec komplexne plynofikovaná. Dnešné neľahké obdobie bude potrebné prekonať usilovanou prácou a pri dobrom vedení obce sa to Mostovčanom určite podarí. Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva v obci. R. 1869 tu žilo 1484 obyvateľov, do r. 1880 sa ich počet zvýšil na 1555 a do r. 1900 až na 1661. Ale do r. 1921 sa ich počet znížil na 1606, čo môžeme pripísať práve skončenej vojne 1921 sa ich počet znížil na 1606. Čo môžeme pripísať práve skončenej vojne a vzniku I. ČSR, s ktorou viacerí miestni obyvatelia nesúhlasili a odsťahovali sa. Do r. 1940 sa počet tunajších obyvateľov zvýšil na 1698, ale do r. 1948 sa ich počet znížil na 1533, dôsledok rušného desaťročia. R. 1970 tu bolo spísaných 1741 občanov, ale ich počet sa dnes pohybuje okolo 1600.